Alojz Kormúth sa vyučil za strojného zámočníka a v roku 1948 ukončil Majstrovskú strojnícku priemyslovku. V strojárskej profesii pracoval celý život. Až do odchodu na dôchodok v roku 1986 pracoval ako dispečer v Elektromontážnych závodoch v Bratislave. Svoju športovú kariéru začínal ako 16-ročný u Saleziánov na Miletičovej ulici, kde sa schádzali chlapci z periférnych častí Bratislavy. Učarovala mu ľahká atletika. Obľúbil si hod diskom, vrh guľou a hod oštepom. Bol i výborným futbalistom v doraste ŠK Ružinov a veľký talent prejavil i v stolnom tenise. V rokoch 1943 – 44 získal titul Majstra Slovenska v kategórii dorastencov. V roku 1946 prekonal slovenský rekord v hode diskom, a potom ešte dosiahol 12 rekordov v tejto disciplíne, 3 krát prekonal československý rekord. Jeho športovú kariéru znepríjemňoval pozostatok z vojny – črepina z granátu v chodidle. Vojenskú službu absolvoval v Armádnom telovýchovnom klube. V roku 1950 sa umiestnil na Majstrovstvách Európy v ľahkej atletike v Bruseli na 6. mieste v hode diskom a na jeseň toho roku vytvoril československý rekord. Svoju špičkovú pretekársku dráhu skončil v roku 1964 a odvtedy sa venoval trénerskej a rozhodcovskej činnosti. Titul Majstra športu dostal z ideologických dôvodov až po 10-tich rokoch dosahovania popredných pretekárskych úspechov, hoci jeho výsledky tomu nasvedčovali už skôr.
